Som vďačná za túto dobu. Keď otcovia neplnia len úlohu živiteľa rodiny, ale sú plnohodnotným rodičom, ktorý ak je treba dokáže zastať úlohu matky trebárs aj na pár dní - je samozrejmé, že dlhodobo tá mama chýba,rovnako ako by chýbal otec. Dnes už sú otcovia aj v bežnom každodennom živote súčasťou rodiny nie len telom, ale i dušou. S hrdosťou brázdia kočiarmi ulice, navštevujú parky a detské ihriská, zoberú NÁS všetkých na výlet, či dovolenku, vozia deti na záujmové krúžky, učia sa s nimi, bláznia sa a rozmaznávajú ich, ale dokážu byť aj prísni (presne v takej miere, aby nestratili na hodnote 😉). Sú tými, ktorí prídu a vyslobodia mamu, keď jej sily nestačia a sú tými najväčšími hrdinami svojich detí. Viem, že nie každá žena má to šťastie, nájsť svojim deťom toho najlepšieho otca. Ja som to šťastie mala a vidím takých okolo seba veľa. 🙏 Buďme za to vďačné, lebo je to ten najkrajší dar, ktorý sme mohli svojim deťom dať.

Oteckovia (nás i naších deti), sme vďačné za to, že ste tu vždy pre svoje deti, že im dávate lásku, ktorá je základom pre ich šťastný život. 💕

.............................

A hoci ten môj nám kedysi nevenoval toľko pozornosti, ako majú deti dnes, bolo jej dosť na to, aby sme prežili jedno krásne, šťastné detstvo. Viem, že napriek dobe sa snažil zastať svoju úlohu najlepšie ako vedel. Vidím to vždy, keď hľadí na svoje vnúčatá a v jeho očiach je... láska. 💓